Šarišská Poruba leží na severnom okraji Slanských vrchov v doline potoka ústiaceho do Ladzinky. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1382. Bola založená podľa zákupného práva a patrila pod panstvo Kapušany. Až do roku 1948 mala názov Vagaš. Evanjelický kostol je najstaršou stavbou v obci. Bol postavený v roku 1655.
História
Kráľ Žigmund v roku 1410 daroval šľachticovi z Koprivnice panstvo Kapušany, ktorého majetkovou súčasťou bola aj naša obec. Darovacia listina je uložená v Budapeštianskom archíve MOL Magiar orsagh leveltár DL - darovacia listina 132 possesiones sen villas Matius Wagas. Názov je zložením osobného mena Matúš a Wagas, čo je v preklade poruba. V druhej polovici 16 - tého storočia prevládal kratší názov Wagas, ktorý možno pokladať za preklad slovenského názvu Poruba, a ktorý sa do písomnosti vtedey ešte nedostal.
Evidentné je, že dedinu založili usadlíci so šoltýsom Matúšom podľa zákupného práva. Vznik obce možno predpokladať v prvej polovici 14-teho storočia. Wagas zostal súčasťou hradného panstva Kapušany aj v nasledujúcich storočiach. Tunajšie sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi. V roku 1427 už patrila rodine Kapyovcov a mala 21 poddanských usadlostí. Neskôr časť sedliakov užívané pozamky stratila a upadla medzi želiarov.
V roku 1543 v obci hospodárilo 7 domácností, v roku 1567, 10 domácností a v roku 1588 to už bolo 18 domácností. Nebola tu však žiadna želiarska domácnosť. Koncom 16-tého storočia sa do dediny prisťahovali nové rodiny. Dedina v roku 1600 mala 27 obývaných poddanských domov.V tomto období bol Wagaš stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.
Najstaršia zachovaná matrika je z roku 1785. V obci žili v tomto období občania, ktorých priezviská sa zachovali aj po 20. storočí: Maťaš, Čapura, Kaňuch, Semančík, Vajda, Kostúr, Marcinov, Dzurica, Cina atď.
V roku 1786 bolo vykonané sčítanie ľudu, ktorým sa zistilo, že vo Vagaši žilo 39 rodín v 35-tich rodinných domoch. Niektoré domy boli neobývané, v niektorých žilo viac rodín. Uvedených je 47 ženatých mužov, 90 slobodných a vdovcov, 121 žien a 39 detí do 17 rokov.Ďalšie sčítanie bolo v roku 1819. Vtedy v Šarišskej Porube bolo 52 rodinných domov, v ktorých žilo dovedna 385 obyvateľov. Na vtedajšie pomery to bola pomerne veľká obec.
V roku 1857 v obci bolo 48 rodinných domov a v nich žilo celkom 317 obyvateľov, 161 evanjelikov, 89 rímskokatolíkov, 26 gréckokatolíkov, 25 Židov, 16 cudzích bez uvedenia náboženstva. Hospodárilo tu 20 sedliackych domácností, ktorým slúžilo 31 sluhov. Sedliaci a želiari chovali 25 kancov, 25 chovných koní, 8 mladých koní, 85 dojníc, 40 volov, 508 oviec, 105 kusov ročných teliat a 50 prasiat.
Až do roku 1922 sa v archíve nezachovali žiadne zaujímavé doklady o živote v obci.
Dňa 21. septembra 1922 je záznam o sčítaní ľudu a uvedený názov obce Kapivaga. Notárstvo bolo v Kapušaoch. V obci bolo 52 rodinných domov, v ktorých žilo 305 obyvateľov.
Počet obyvateľov v jednotlivých rokoch:
1869 356
1880 289
1890 350
1900 294
1910 312
1920 305
1930 353
1940 607
1948 559
1961 511
1970 590
2002 417
2004 444
2008 479
2009 500
2010 510